Deťom s ADHD – teda s hyperaktivitou a poruchami pozornosti – ich rodinám a školám sa venujem od roku 2008. Je to moja srdcová téma. Mojim pracovným snom je založiť komplexné centrum pre deti s týmto typom trápenia, ich rodiny a školy. Pri laických, ale aj odborných debatách o tejto diagnóze sa často kladie otázka, kto alebo čo je zodpovedné za tak veľký nárast tejto diagnózy v poslednej dobe. Sú to rodičia a ich nesprávna výchova, učitelia a ich nedostatok pochopenia, zlý vzdelávací systém, nezdravá strava, priveľa elektroniky, alebo jednoducho nešťastná genetika a iné fungovanie mozgu týchto detí? Z takto položenej otázky sa často stane konflikt, v ktorom jedna strana obviňuje druhú a napätie narastá. Žiadne takéto zjednodušené nájdenie jedného vinníka nás dopredu určite neposunie, skôr naopak.
V tomto článku chcem ponúknuť úplne iný pohľad, v ktorom budeme “všetci na jednej lodi” a ktorí nás povedie k tak nevyhnutnej spolupráci. Pretože ako v jednotlivých prípadoch detí s ADHD tak aj pri hľadaní spoločenských riešení tohto problému je základom spolupráca všetkých zúčastnených. Akonáhle prestaneme byť súpermi obviňujúcimi sa navzájom zo zlyhania a začneme byť partnermi, ktorí spolu hľadajú možnosti zlepšenia, máme napoly vyhraté.
Pri práci s týmito deťmi som prišiel na dôležité zistenie. Mnohé ich prejavy a problémy sa veľmi podozrivo podobajú na prejavy a problémy celej našej spoločnosti. Pozrime sa na to teraz spolu bližšie:
Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchami pozornosti sú tieto: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, nízka frustračná tolerancia, emočná labilita, slabá inhibičná kontrola, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína. V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov. Vo vzťahu k dospelým býva častý vzdor, nedôvera, konflikty, nerešpektovanie autority či pravidiel.
Vyberiem z tohto popisu niekoľko základných prejavov:
– deti s ADHD pôsobia na svoje okolie rušivo, vytvárajú okolo seba chaos, ktorý majú aj takpovediac v sebe
– veľa ich prejavov sa dá zahrnúť pod pojem nezrelosť a povrchnosť
– ich prežívanie aj správanie je často extrémne, chýba zdravá miera
– najvypuklejšie sa ich problémy prejavujú vo vzťahoch a v ne-fungovaní v skupine
– impulzívne, emočné reakcie prevažujú nad pokojnými, vedome uváženými reakciami
– vzdor a rebelovanie voči dospelým, autoritám, akýmkoľvek prejavom disciplíny
– nízke sebavedomie, identifikovanie sa ako problémové dieťa ( toto je sekundárny príznak plynúci z častej kritiky a napomínania dospelých aj rovesníkov)
Zaujímavý je v tejto súvislosti neurologický obraz ADHD (J. Edrich, 2015). Trochu zjednodušene môžeme konštatovať podobné prvky vo fungovaní mozgu a centrálneho nervového systému ako pri popise správania a prežívania detí:
– vo vnímaní aj myslení dieťaťa vzniká často chaos, spôsobený preťažením podnetmi, ktoré mozog nedokáže zdravo spracovávať
– celkovo môžeme hovoriť o nezrelosti mozgu a nervovej sústavy
– na niektoré podnety nervový systém reaguje menej, ako by mal a na niektoré prehnane, chýba zdravá miera
– detský mozog má problém s vnímaním proťajšku, vonkajšieho objektu, nevie si k nemu vytvoriť primeraný vzťah
– vegetatívny nervový systém (zodpovedný za impulzívne reakcie a emócie) dominuje nad centrálnym (zodpovedným za uvážené myslenie, vnímanie a konanie)
Popis je samoozrejme trochu zhutnený vzhľadom na rozsah a cieľ tohto článku. Koho by zaujímalo podrobnejšie skúmanie detí s ADHD, ich rodín, ich fungovania v školskom prostredí a možností terapeutickej práce s nimi na rôznych úrovniach, ponúkam polročné vzdelávanie o ADHD, kde sa týmto témam budeme venovať do hĺbky.
A teraz sa pokúsim o kritickú reflexiu našej doby, čitateľ nech sám posúdi, nakoľko som sa trafil:
– v rôznych oblastiach nášho života prevláda chaos, neistota a napätie
– chceme dosiahnuť úspech rýchlo a s malou námahou, bez dlhšieho zaoberania sa čímkoľvek
– povrchnosť pozornosti, záujmov aj vzťahov dominuje nad hlbokým záujmom o činnosti aj ľudí
– často striedame objekty nášho záujmu, či už hovoríme o aktivitách alebo ľuďoch, niečo nové a neznáme nás láka oveľa viac než niečo dobre známe
– úspešný človek je ten, čo dokáže robiť veľa vecí naraz a je stále v časovom zhone
– materiálne hodnoty a individuálne presadenie sa sú dôležitejšie než vzťahy, ktoré sa často rozpadajú alebo vyprázdňujú
– veľa ľudí si nevie nájsť svoje miesto v spoločnosti, cítia sa vyčlenení
– mnohým ľuďom zasa príliš nezáleží na svojom okolí
– technika dominuje nad prírodou a technické smery nad sociálnymi
– všetko musí byť zábavné a cool
– máme obrovské možnosti voľby v nepodstatných veciach a slabú vôľu na to, aby sme dokázali uskutočniť to, čo je podstatné
– sebaovládanie a miernosť nie sú cenené hodnoty, naopak intenzita emócií a zážitkov a čím silnejšia túžba po vonkajších lákadlách
– v mnohých oblastiach spoločenského života vidíme veľkú polarizáciu až extrémizmus, chýba dialóg a zdravý stred
– ponúkaným vzorom nie je starší zrelý človek, ale mladý, úspešný a dravý, alebo niekedy dokonca dieťa hrajúce sa so životom bez zodpovednosti a vážnosti
– oveľa viac a lepšie sa staráme o svoje deti než o našich starých ľudí
– poznanie získané dlhodobým skúmaním jednej vecí sa nahrádza bleskurýchlym získaním tisícov informácií z internetu
– ľudia sú dlhodobo z tohto fungovania preťažení a podráždení, strácajú pokoj a množí sa napätie
Všetky takéto postrehy sú samozrejme zovšeobecnením, ktoré neplatí na každého. Ale úplne rovnako aj prejavy diagnózy ADHD neplatia absolútne a kompletne na každé dieťa, ktoré ju má. Takýto spoločenský pohľad na diagnózu ADHD nie je len myšlienkovou hrou. Vyplýva z neho veľmi závažný fakt, že keď chceme tomuto javu predchádzať, budeme musieť zmeniť naše spoločenské nastavenie. Prevenciou a liečbou ADHD na spoločenskej úrovni je teda reforma našej spoločnosti, jej hodnôt a atmosféry. A keďže spoločnosť tvoríme všetci, znamená to, že každý z nás sa môže stať “terapeutom a preventistom” ADHD vo svojom okolí. Stačí k tomu, aby začal vyvažovať vyššie uvedené prejavy doby a zasadil sa svojím životom za opačné hodnoty, spomeniem hlavne:
– pokoj, miernosť, vyváženosť
– dialóg, hľadanie zdravého stredu a toho, čo nás spája
– hĺbka záujmu o blízkych ľudí, prírodu, pracovné a záujmové oblasti života má prevažovať nad rýchlym dosiahnutím povrchného úspechu
– sebaovládanie, uvážlivosť a zdravá miera sebadisciplíny
– pomalšie životné tempo
– hodnoty krásy, umenia, tvorivosti a vzťahov povýšiť nad výkonnosť a úspech
– rozvoj vzťahov k ľuďom a k prírode
– úcta k starším a skúsenejším
– vytváranie spoločenskej klímy, kde je každý vítaný a začlenený a súčasne tam platia jasné pravidlá pre každého
– pestovanie dobe primeranej spirituality, ktorá podporí vyššie uvedené hodnoty na úkor materializmu a sebectva
Rodič môže tieto kvality pestovať vo svojom rodinnom živote a výchove, učiteľ vo vyučovaní a podobne. No aj keď neprichádzate do denného kontaktu s deťmi, môžete podporou týchto kvalít ovplyvniť celkovú spoločenskú atmosféru, v ktorej deti vyrastajú. Atmosféra má vplyv nielen na ich výchovu, ale aj na ne-dozrievanie ich nervového systému.
Tento článok je výňatkom z môjho dlhšieho článku o tejto problematike, ktorý mi vyšiel v zborníku z konferencie Expresívne terapie vo vedách o človeku 2017, organizovanom katedrou liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Prikladám tu aj celé znenie tohto článku. Je v ňom rozvinutý aj obraz rodiny s ADHD dieťaťom a možnosti terapeutickej práce s rodinou.
ADHD – príznak doby – článok do zborníka Expr. Ter.
Celý článok odporúčam hlavne odborníkom pracujúcim s deťmi s ADHD a ich rodinami. Vhodný je aj pre odvážnych rodičov ako námet na sebareflexiu a následné možnosti podpory svojho dieťaťa. Pre ľudí priamo pracujúcich s deťmi s ADHD (psychológovia, špeciálni pedagógovia, učitelia, klubisti, psychiatri,…) ktorých zaujal celostný pohľad a prístup k tejto diagnóze ponúkam polročné vzdelávanie ADHD dieťa v rodine a škole.