Čo všetko potrebuje učiteľ jogy vedieť o jogových cvikoch?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že stačí vedieť ako sa ktorý cvik cvičí, ako v ňom treba dýchať a aké zdravotné benefity cvičiacemu prinesie. Ak však vnímame jogu ako celostnú disciplínu, ktorá rozvíja človeka po telesnej, duševnej aj duchovnej stránke, budeme toho chcieť vedieť viac. Každú ásanu začneme vnímať ako celostnú bytosť, ktorej keď sa bude cvičiaci alebo učiteľ jogy intenzívne venovať, môže sa vďaka tomu všeličo naučiť na všetkých rovinách svojho bytia.
V texte popíšem 12 bodov, ktoré by mal učiteľ jogy vedieť o cvikoch, ktoré cvičí na hodinách so svojimi žiakmi. Zaujímavé môžu byť aj pre záujemcu o jogu, ktorý chce prehĺbiť svoj záujem a spoznávať cviky intenzívnejšie a plnšie. Môžu tiež obohatiť samostatnú jogovú prax, ktorá môže ľahko upadnúť do rutiny. Týchto 12 bodov vypracoval Heinz Grill (heinz-grill.de/sk) na vzdelávaní pre učiteľov jogy v Severnom Taliansku na jar roku 2022. Vypracujem ich tu na konkrétnom príklade cviku stoj na pleciach, nazývanom aj sviečka.
1. Názov ásany v sánskrte a jeho význam: sarvángásana – poloha všetkých častí.
2. Obrazný popis vykonania cviku: Cvičiaci začína z ľahu na chrbte. Nohy a panvu vedie ponad hlavu dozadu s pomocou paží. Lakte uloží za chrbtom na zem čo najbližšie k sebe a dlaňami si podoprie chrbát v driekovej oblasti. Lopatky sťahuje k sebe a od hrudnej chrbtice plynie ľahký, vyrastajúci pohyb v obrátenom smere cez driekovú a krížovú oblasť do nôh. Postupne sa cvičiaci dostane do jemne vyrastajúcej vertikálnej línie. Plecia, krk a hlava ležia uvoľnené na podložke, hlava pokojne pozoruje telo.
3. Fyzické centrum pozície, čo je v cviku podstatné a čo je okrajové: Centrum tvorí oblasť hrudného koša, ktorý získava v polohe dostatočný priestor. Cvičiaci sa sústredí z periférie k jeho stredu v oblasti srdca a hrudnej chrbtice. Z nej ľahko a dynamicky vyrastajú chrbát a nohy v obrátenom smere nahor. Okrajové časti polohy tvoria hlava, krk, plecia, periféria tela a aj nohy. Tie sú síce dynamické, vystreté a spojené, ale relatívne uvoľnené, bez silového napätia.
4. Časová výdrž pre začiatočníkov a pokročilých: Začiatočníkom stačí zotrvať v cviku cca 30 sekúnd. Cvik odporúčam opakovať 2 až 3 krát za sebou. Pokročilý cvičiaci môžu zotrvať v polohe dlhšie, od 1 až do 3 minút. Podstatné je, aby človek polohu neudržiaval staticky a pasívne, ale aby v nej bola neustále prítomná dynamika sústredenia do stredu hrudníka a odtiaľ plynúceho vyrastania po chrbtici až do nôh.
5. Základný význam / obsah cviku a základné cítenie / zážitok: Cvik vyjadruje centrovanie k srdcu a následne ľahké, tzv. éterické vyrastanie z oblasti hrudníka nahor smerom k panve a nohám. Toto ľahké a pôvabné vyrastanie nevzniká z veľkého silového či vôľového nasadenia, ale z obrazného myslenia, teda z konkrétnej obraznej predstavy, ktorú cvičiaci opakovane myslí spolu s vnímaním príslušných oblastí tela. Je to predstava, že všetky pránické, resp. životné sily a prúdenia sa v cviku sústredia do stredu hrudnej chrbitce medzi lopatkami a následne odtiaľ vyrastajú pozdĺž chrbitce nahor až k nohám. Opakované pestovanie tejto konkrétnej predstavy vedie k tomu, že sa cvičiaci naozaj sústredí medzi lopatkami a telo zľahka stúpa nahor. Základné cítenie je pokojné sústredenie k srdcu, zvnútornenie a jemné, ľahké ale dynamické vyrastanie nahor pozdĺž chrbitce.
6. Variácie (ľahšie aj náročnejšie) a im zodpovedajúce cítenia: Cvičiaci môže viesť jednu nohu vystretú za hlavu až k zemi a druhú nechať stúpať o to viac nahor. Tento variant pridáva väčšiu dynamiku rastu a aktivity prameniacu aj z oblasti tzv. 3. centra lokalizovaného vo výške 10. hrudného stavca. Jednoduchšou možnosťou je napríklad tzv. zalomená sviečka, nazývaná tiež „viparita karani“, pri ktorej je trup zohnutý v oblasti panvy tak, že chrbát ide šikmo dozadu k panve a nohy od panvy zasa šikmo dopredu. Pri tomto variante sa dá zažiť nahor stúpajúca dynamika, ale menej sústredenie medzi lopatkami, pozícia aj rast je ešte viac podporovaný a nesený rukami.
7. Prenesenie významového obsahu ásany do života / čo sa viem na cviku naučiť:
“Cvik zobrazuje zákonitosť života, že keď človek dlhodobo a opakovane pestuje určitú konkrétnu myšlienkovú predstavu vo vzťahu k nejakej konkrétnej situácii, postupne si k nej najprv vytvorí vzťah a duševné cítenie a napokon ju bude prirodzene a nenásilne uskutočňovať aj vo svojom konaní.“
Napríklad keď rodič pri výchove malých detí bude vnímať dôležitosť toho, aby ich viedol jasne, konkrétne, jednoducho a bez vlastných emócií a bude si aj opakovane predstavovať, ako takto reaguje v konkrétnych situáciách napríklad pri hádkach medzi deťmi, postupne si osvojí takýto spôsob komunikácie a stane sa mu prirodzeným. Je to obraz postupného uskutočňovania myšlienky do praxe.
“Cvik znázorňuje aj zákonitosť, že to, čím sa v myšlienkach zaoberáme, tým sa postupne stávame a tvorí to vlastne určité centrum nášho života, našu tému, z ktorej potom prirodzene vychádzame do interakcie s okolím.”
Napríklad pre architekta sa môže stať ústrednou témou súhra farieb a tvarov a ich pôsobenie na pocitový život človeka. Zaoberá sa ňou pri navrhovaných stavbách, vytvára si stále hlbší a istejší cit pre ich kombinácie a pôsobenie. Keď potom príde napríklad na hodinu jogy, bude vedieť rýchlo a presne zachytiť formy jednotlivých cvikov, ich statiku a tiež dynamiku, z akých procesov vznikajú, pretože sa touto témou dlhodobo zaoberá a má k nej živý vzťah.
8. Aké kvality nadobúda dych a kam hlavne v polohe plynie: Dych sa v sarvángásane stáva pokojným, sústredeným, jemným a tichým, akoby ustupoval do úzadia. Najviac ho cvičiaci bude vnímať v oblasti hrudného koša.
9. Fyziologické / liečivé pôsobenie cviku a jeho estetika: Tento bod býva často chápaný príliš mechanicky. Napríklad môžeme povedať, že v polohe sú nohy dvihnuté nad srdce a to dáva srdcu určitú zdravú výzvu, aby svojou aktivitou vyhnalo krv až do chodidiel proti gravitácii. Toto je síce pravda, ale tieto mechanické účinky sú spravidla druhotné a zďaleka nevyčerpávajú celé ozdravné možnosti spojené s praktizovaním tejto polohy. Hodnotnejšie a trvalejšie liečivé pôsobenie vznikne v pozícii vtedy, keď sa cvičiacemu podarí rozvinúť nové cítenie, ktoré k nej prináleží. Konkrétne v polohe stoja na pleciach sú ústredné cítenia sústredeného pokoja a zvnútornenia na jednej strane, a na druhej strane tiež jemné, ale vitálne vyrastanie nahor proti gravitácii. Tieto cítenia pôsobia harmonizujúco na orgán srdca aj celý krvný obeh. Ďalej smerom pohybu v ásane, ktorý plynie od vrchných častí tela k spodným, sa podporia tiež vylučovacie procesy. Dynamika, ktorú rozvinieme v cviku má totiž vždy vplyv aj na plynutie tzv. pránických, čiže životných síl v tele človeka. Tieto sa vo sviečke sústredia v oblasti srdca a odtiaľ odstredivo a ľahko stúpajú k periférii. Cítenie pokoja a sústredenia pôsobí stabilizujúco aj na nervový systém. Zážitok ľahkého vyrastania pránických síl prináša zasa celkové oživenie životnej energie cvičiaceho.
10. Korektúry a čo zdôrazniť pri predvádzaní cviku: Sústredenie k hrudnej chrbtici sa dá podporiť tým, že lakte položené na zemi pritlačíme rukami alebo aj nohami bližšie k sebe. Iná možnosť je palcom a prstami na ruke naznačiť sústredivý pohyb od lopatiek smerom k hrudnej chrbtici. Vyrastanie môžeme podporiť tým, že cvičiaceho chytíme za členky a podvihneme nahor. Pri predvádzaní cviku treba upriamiť pozornosť na oblasť hrudného koša – sťahovanie lopatiek k sebe a otváranie prednej časti hrudníka. Zároveň na jemné a predsa dynamické vyrastanie pozdĺž chrbtice k nohám. Tiež na fakt, že začíname pri predstave a postupne opakovaným tvorením predstavy vo vzťahu k telu a vykonávaním pohybu približujeme telo do výsednej formy, ktorá stúpa sústredene, ľahko a priamo nahor.
11. Kontraindikácie: Cvik nie je odporúčaný pre cvičiacich s problémami v oblasti krčnej chrbtice. Cvičiaci s výrazne zvýšeným krvným tlakom polohu vykonávať môžu, ale len krátke časové úseky, určite nie dlhšie ako 20 – 30 sekúnd.
12. Porovnanie prevedenia cviku podľa vypracovania Heinza Grilla (Duševná dimenzia jogy) s tým, ako sa cvik vykonáva v iných jogových štýloch: Pozícia stoja na pleciach je obľúbená v mnohých iných štýloch, napríklad v klasickej hatha joge či Iyengarovej joge. Pri Iyengarovej joge je dbané najmä na technicky precíznu stránku cviku vedúcu až k úplnej svedomitej perfekcii a menej na prácu s obraznou predstavou a z nej vznikajúcimi cíteniami. Cvičiaci používajú napríklad popruhy, aby lakte stiahli čo najbližšie k sebe a tým umožnili hrudníku získať primeraný priestor a telu priamo stúpajúcu formu. Základnou motiváciou pre cvičenie je tu zdravotné pôsobenie na krvný obeh. V power yoge cvičia pokročilý cvičiaci variáciu pri ktorej sú paže dvihnuté smerom nahor popri trupe. Zvýrazňuje sa tu silové nasadenie svalov chrbta aj brucha a menej jemné, citlivé vyrastanie a sústredenie. V prístupe vypracovanom Heinzom Grillom ide primárne o vznik jemného cítenia zodpovedajúceho cviku a tiež o ukázanie zákonitosti, že z opakovanej tvorby predstáv vo vzťahu k telu sa predstava postupne ukutočňuje až do pohybu, teda do vôle.
Týmto spôsobom je možné skúmať a vypracovávať všetky ásany. Už vnímanie týchto rôznych aspektov a zaoberanie sa nimi dáva venovaniu sa joge pestrosť a učiteľovi istotu v zaobchádzaní s cvikmi. V rôznych prístupoch k joge sú samozrejme zdôraznené rôzne aspekty cviku. Veľmi obohacujúcim môže byť preto aj dialóg o týchto bodoch medzi učiteľmi z rôznych smerov jogy. Pekne na tom vynikne, kto má v joge aké ciele a na čo sa najmä sústredí.
Učiteľom aj cvičiacim so záujmom o duševno-duchovnú stránku jogy vypracovanú pre mentalitu dnešného Európana odporúčam ako výbornú základnú literatúru pre takéto spoznávanie cvikov knihu Heinza Grilla Duševná dimenzia jogy.
